Zrkadlá

Uväznení sami,
medzi zrkadlami.
Vyhradené miesto,
nekonečný priestor.
Na dobro, či na hádky.
Chceš zlato, či odpadky?
Môžeš mať nároky,
výber je široký.
Na všetko je čas,
len to nepokaz!
A zrkadlá sa zračia,
keď ty – aj ony sa mračia.
Keď sa usmeješ,
usmejú sa tiež.
Kritika odpadla.
Deti sú zrkadlá.
Povedia ti presne:
„Tie šaty máš tesné.“
Neľúbia, keď kričíš,
ich detský svet ničíš.
A ty – čo TY ľúbiš?
Keď ich – seba súdiš.
Uzavretí sami,
medzi zrkadlami.
Už niet úniku,
k pýche zániku.                      

 /Andrea Ágg/