Funeral

Včera tu bola
a dnes jej už niet.
Bez rozlúčky, bez fanfár
opustila svet.
Cigáni, čo na jej svadbe rezké piesne hrali,
dnes jej hrajú na pohrebe – a plačú jak malí.
Celý sprievod smútok dusí,
nestíham si stierať slzy.
A tak tečú až na nohy,
v horúci deň augustový.
Hoci slnko krásne svieti,
plačú muži, ženy, deti.
Bolesť tlačí na doraz,
do ticha prerečie kňaz.
Z úst mu idú rázne vety,
v jeho slovách pokoj svätý:

„Hoci s nami tu už nie je,
Boh vie, prečo sa čo deje.
Neotvorí nikdy oči,
svet sa ďalej aj tak točí.
V čom je teda žitia sila?
Skúsme, ako ona žila.
Neúnavne pracovala,
svoje dielo dokonala.
Rozdávala všade šťastie,
rozdávaním šťastie rastie.
Odovzdajte ďalej plameň!
Iďte v mene Božom.
Amen.“

/Andrea Ágg/