Posledná vôľa môjho muža


Zabila by aj vola,
mužova posledná vôľa:

„Nenoste sviečky, umelé vence,
ktoré už ani smetisko nechce.

Keď je koniec, je koniec.
Nepotrebujem váš kahanec!

Bože môj odpusť, no nechcem ani kríž,
človek – si prach a v prach sa obrátiš.

Žena moja – na večné veky,
rozptýľ môj popol – u tej tichej rieky.

Na našom mieste, kde sa krúti voda,
a kde lístie padá, bobor stromy hlodá.

Tam, kde aj rybky pokojný svet našli,
vysyp ma tam a na reči kašli.

Budem si plávať pekne na Dunaji,
Ty ostaň na Zemi, počkám ťa v raji.“

Neviem, kde berie toľkú istotu,
že pôjde prvý a mňa nechá tu.

Poznáte ten vtip?

Keď umrie jeden z nás,
JA sa odsťahujem do Las Vegas.                                  


/Andrea Ágg/