Za plotom

Chcel by si mať, čo má známy,
krásny dom a veľké trámy.

Záhradu, v ktorej sa stratíš,
záhradníka, čo mu platíš.

Paholka, čo poštu nosí,
zišiel by sa taký ktosi.

Domácu, čo buchty pečie,
ženu, čo ti neutečie.

Deti ako z katalógu,
v nedeľu golf – žena jogu.

No ty nevidíš za ploty,
čo tí majú za trampoty.

Čo sa skrýva za dverami,
keď sú doma úplne sami.

Ty hľadíš len na suseda,
ktorý nevie, čo je bieda.

Keď sa vozí na tom skútri,
vieš, čo cíti v svojom vnútri?

Bazén, pec aj trávnik krásny,
neznamená, že je šťastný.

A čo šťastia vlastne je?
List, čo vietor odveje.

Radosť, ktorú vpili druhí,
keď rozdávaš bez zásluhy.

Šťastie je, čo sa ti vráti,
dobrý skutok sa nestratí.

Možno nie vo forme zlata,
niekde hore sa to ráta.

Nie je život bez starostí.
Šťastie, je žiť v prítomnosti.

A poviem to celkom jasne:
Za plotom je všetko krásne.

/Andrea Ágg/