Bolo to tak strašne dávno! Spisovatelia Ľudovít Fuchs a Vojtech Kondrót boli pozvaní na večer poézie, ktorý organizoval náš literárny klub. Moje básne boli ako inak – o láske, zrade, mladosti…
Pozerám si cyklámenovú zbierku básní, ktorá na návrh týchto dvoch spisovateľov vyšla vo vydavateľstve ODKAZ. Mala som vtedy sladkých sedemnásť! Nazvala som ju po jednej z 9 básní – Bariéra.
Je naozaj útla, jednoduchá… A pritom reprezentuje VŠETKO! Odvahu, mladícku nepoddajnosť, neuchopiteľnosť, vieru v bláznivé sny, ktoré sa zaručene splnia. A prečo by sa vlastne nemali splniť aj dnes?
Zabudli sme snívať. Zabudli sme, že naše sny sú neprenosné a k ich dosnívaniu potrebujú NÁS. Bariérou sme si najčastejšie my. Som rada, že mi to názov zbierky pripomenul😊