Mám jednu dobrú priateľku,
srdce má horúce, lásku veľkú.

Lásku k manželovi, ku svojim deťom,
nezatvorila ju ani pred zlým svetom.

Ľúbi bez rozdielu každého tvora,
poradí, povzbudí, vie byť opora.

Zo seba to najlepšie každému núka,
nemáva nálady ako vietor fúka.

Najviac sa cení, že nie je suchárka,
vie byť anjel milý, aj riadna beťárka.

Vystreliť si dokáže, humorom nešetrí,
keď dobrú spoločnosť ku sebe zavetrí.

Veronika, Aďa, Maťa,
také stretko sa vždy ráta.

Sme my podarená banda,
s ktorou je vždy dobrá sranda.

Netrepeme len blbiny,
tiahneme aj na hlbiny!

Všetky témy preberieme,
kým sa domov poberieme.

Každá do iného smeru,
rozlúčka je ťažká veru.

Veď také Veroniky ľahko nenájdete,
a tá moja, je najlepšia na svete!

Drahá Veronika, želám ti len šťastie,
ktoré vďaka tebe ešte viac narastie.

Prajem ti lásku, ktorú rozdáš svetu,
kým ťa raz vyhlásia za novú svätú.

Musím ti to povedať, prepáč, no nedá mi:
Tak ťa vidím ja, mojimi očami.

Lebo niet človeka, v ktorom nie je zloba,
závisť či nenávisť – teda okrem teba.

Si pre mňa zázrak, ktorý mám česť znať,
tak mi to odpusť, nehneváš sa snáď.

Že ti túto báseň píšem z hĺbky svojej duše,
posielam ti na diaľku virtuálne ruže.

Prajem ti všetko len najlepšie k sviatku,
ďakujem, že mám v tebe skvelú kamarátku!

/Andrea Ágg/