Ilustrátorka básnickej zbierky MUSELO TO PRÍSŤ mala v čase tvorby malieb dve srdcia. Nie je to tlačová chyba – dve!

Slovenka žijúca vo Francúzsku, ilustrátorka zbierky MUSELO TO PRÍSŤ, Amina Renaud totiž očakávala svoje milované bábätko, ktoré si „darovala“ na štyridsiatku. Dúfala som, že maľby stihne dodať skôr, ako sa bábo vypýta na svet. Podarilo sa!

Moja pôvodná predstava „o doplnkoch“ knihy bola úplne iná. Presne som vedela, komu zverím fotografie v prírode, kde budeme fotiť a ako asi budú vyzerať. No a potom prišla korona. Zatvorení doma sme zrazu prišli na to, že človek je tvor tvorivý. Moja kamoška žijúca v parížskej metropole, vyštudovaná architektka, ktorá pracovala aj u legendárnej Zahy Hadid,  bez okolkov zareagovala: „Ja ti tú knihu ilustrujem“.
Ako to vlastne celé bolo? Aj mňa to zaujímalo, a tak som svoju dlhoročnú priateľku Aminu, s ktorou som kedysi dávno zdieľala rok jednu izbu v Londýne, požiadala o virtuálny rozhovor.

Neoľutovala si svoju spontánnu iniciatívu o ilustrovaní? Dosť si sa natrápila s mojimi požiadavkami, opravami a úpravami už namaľovaných malieb. Stále som ešte niečo chcela doladiť…

Oľutovať ilustrovanie tvojej zbierky? Nikdy! Aj keď každý umelec nerád mení hotovú prácu, vďaka počítačovej technike sa zmeny dali ľahko spraviť, aj keď pôvodne boli klasicky ručne maľované na papieri. Bola to pre mňa česť s tebou pracovať na tejto vzácnej zbierke poézie, ktorá oslovila toľko ľudí. A mne spríjemnila karanténu, lebo práve vtedy sme mali vo Francúzsku zákaz vychádzania. Väčšina malieb sa zrodila na mojom balkóne s výhľadom na rieku Marne.  Keď sa dalo ísť aspoň trošku von, maľovala som aj pod kvitnúcou sakurou na našom privátnom dvore.

Keď si zahlásila, že budeš maľovať tušom, trochu som sa zľakla, či to nebude pôsobiť zastaralo, no je to cool. Prečo si si zvolila práve tuš?

Kresliť tušom som sa rozhodla kvôli dvom veciam: Po prvé – chcela som, aby kresby boli čisté ako tvoja poézia, s romantickým nádychom štetca, čierne na bielom, lebo z tvojej poézii som cítila, že vychádza veľa smútku, ale aj nádeje. A po druhé – uvažujúc, že báseň Muselo ti prísť hovorí o situácii, ktorá vznikla kvôli vírusu, ktorý prišiel z Číny! Hneď som si spomenula na malú krabičku s tušom, ktorú som si priniesla z Pekingu, kde som robila pred niekoľkými rokmi pre Zahu Hadid.

Wow! Ty si pracovala pre svetoznámu architektku Zahu Hadid a teraz si ilustrovala moju zbierku! Nemám slov. Teraz je ale tvojim najdôležitejším „zamestnávateľom“ bábätko. Prišlo na svet v čase zúriacej pandémie, kedy nemocnice v okolí Paríža praskali vo švíkoch a obetí pribúdalo. Mala si strach?

Najviac som sa bála, že ak ochoriem pred alebo počas pôrodu, tak ma odlúčia od bábätka na dva týždne. A tiež som sa bála komplikácie, že budem musieť porodiť cisárskym rezom a predčasne, ako to robili v Číne mamičkám, ktoré ochoreli na Covid 19. Tiež som sa bála, že sa nakazíme rovno v nemocnici. Musím sa priznať, že som mala pripravený aj plán B, a tým bol domáci pôrod v bazéne. Našťastie, keď prišiel čas pôrodu, znížilo sa riziko Covidu19, tak som sa predsa len rozhodla rodiť v nemocnici, lebo sa mi to zdalo menej rizikové, ako domáci pôrod.

 Možno som v úvode čitateľov trochu zmiatla, ale – naozaj si mala v sebe dve srdcia. Ako sa ti tvorilo „dva v jednom“?

Bol to veľmi špeciálny čas. Kreslila som zavretá počas dvoch mesiacov doma kvôli Covid 19 aj počas kontrakcii. Nezabudnem na tieto slnečné dni, čo som tvorila na balkóne. Mali sme rekordne teplú jar. Kontrakcie som mala už od 7 mesiaca, tak som sa snažila si ich nevšímať a kreslila som ďalej nikdy nevediac, či to bude moja posledná kresba, lebo mi hrozilo, že budem rodiť predčasne. Nakoniec malý prišiel neskoro po termíne. Vlastne ho vyprovokovali von. Asi čakal, aby som dovtedy všetko skončila. 😊

Ako si teraz s odstupom spokojná s výsledkom?

Som spokojná s väčšinou kresieb, aj keď som z tých, čo keď sa neskôr pozrú na tvorbu, tak rozmýšľajú, ako by sa dala ešte zlepšiť. Tvoriť a zlepšovať sa dá donekonečna, ale treba vedieť, kedy sa zastaviť, aby sa dielo nepokazilo.

Mojou najobľúbenejšou maľbou zo zbierky je rybacia kostra. Máš aj ty svoju obľúbenú?

Najviac sa mi páči klbko. Bola to moja prvá maľba čínskym tušom. Je to minimalistická maľba s mäkkými odtieňmi sivej a tiež sa mi páči, čo reprezentuje. Klbko je ako náš život, ľahko sa rozkotúľa na hociktorú stranu a ako má vlna začiatok, tak má aj koniec.

O čom snívaš?

Rada by som mala vlastný ateliér, kde by som mohla tvoriť a svojou tvorbou pomáhať iným. A moje plány? Ach, je ich toľko! Rada by som viac ilustrovala. Milujem aj počítačovú grafiku a 3D vizualizáciu. Ale tento rok je prvoradý môj synček Maximilián. Chcem sa mu venovať a dať mu dobrý základ tak, ako jeho dvom starším súrodencom.

Ďakujem ti veľmi pekne nielen za rozhovor, ale najmä za skvelú prácu a hlavne za priateľstvo. Nikdy nezabudnem na spoločné dobrodružstvá v Londýne, kde sme sa spoznali, ani na pozvanie k tebe do Paríža, keď  mi bolo veľmi ťažko po smrti priateľky. Ukázala si mi prekrásnu Normandiu a zaviedla do Monetových záhrad a jeho domu, o čom som ani nesnívala. Zo srdca ti želám, aby sa aj tebe splnili tvoje najtajnejšie sny, lebo ak si to niekto zaslúži, tak si to TY!

Aj ja ti ďakujem Andrejka za tento rozhovor a hlavne za to, že som mohla mojimi  ilustráciami prispieť k tvojej krásnej zbierke poézie, ktorá našla ozvenu v každom srdci. Úprimne ti prajem, aby sa ti naďalej darilo a aby si obohacovala tento svet tvojou vnímavou a emocionálnou poéziou.

Andrea Ágg
Foto: Archív A. Renaud