Nové začiatky

Ovládli nás zvláštne nemoci,
až také, že sme úplne bez moci.

Strach si svoje korene razí,
bola zima, no ešte prídu mrazy.

Vírus sa šíri rýchlosťou blesku,
berie žobráka, aj toho, čo žil si v lesku.

Spod rúška hľadia vystrašené oči,
dúfajú, že s kalendárom sa to otočí.

Netuší nikto, čo nás čaká,
či porazíme novodobého draka.

Nakazené ľudstvo, čo všetko kazí,
mysleli sme, že nás nič neporazí?

Mýliť sa je vraj v našom kóde,
viacej sám si snáď už len na záchode.

Ako sa dotknúť, keď smieš len cez steny,
človek bez kontaktu je úplne stratený.

Popierať musíme našu podstatu,
našiel už niekto za človeka náhradu?

Osamelá duša, čo nemá cieľa,
koľko je takých na svete? Veľa.

Bez ducha telo je iba hmota,
hľadaj to, čo ťa vráti do života.

Postav sa na test do radu,
utrieď si v hlave podstatu.

Veriť a dúfať, že raz sa vyčasí,
tak ako v rozprávke dobro zlé porazí.

Na tú chvíľu, čo sme tu, na chvíľu krátku,
učme sa ako deti žiť – od začiatku!

Andrea Ágg