V poslednom čase si dávam do knihy, ktorú práve čítam krikľavé úzke lepky. Môžem sa tak ľahko vrátiť k myšlienke, ktorá ma zaujala aj potom, čo knihu odložím dočítanú do police. Kniha Do pekla so zhonom je celá polepená!
Najprv som nevedela, čo môžem očakávať od knihy, ktorú napísal kresťanský autor Jefferson Bethke, o ktorom som zatiaľ nič nepočula. Potom som zistila, že je to mladý (1989) YouTuber, ktorý sa preslávil virálnym videom o svojom postoji k viere. S manželkou a troma deťmi žije na Maui na Hawajských ostrovoch, odkiaľ točia podnetné videá.


Kniha je plná podnetných myšlienok, ktoré nemusia zaujať iba veriaceho, ale každý si z nej môže vziať to svoje, čo práve potrebuje. Ako podtitul napovedá, kniha je autorovým návodom, ako sa nedať prevalcovať uponáhľanou dobou a žiť plnohodnotný život v každodennom kolotoči.  Za všetko hovorí táto ukážka z knihy:

„Včera o 23.30. som ti poslal e-mail. Ako to, že si mi ešte neodpovedal? pýta sa odosielateľ e-mailu o šiestej ráno. Hm, žeby preto, lebo som spal?
Aj ja to žiaľ, niekedy robím. Napíšem niekomu e-mail a vzápätí mu pošlem esemesku s textom „Poslal som ti e-mail,“ čím mu v podstate dávam najavo, že jeho svet a život by sa mali točiť okolo toho môjho. Trapas. Častokrá nevieme ovplyvniť, koľko z nášho času si budú nárokovať iní. Ale môžeme ovplyvniť to, či povieme áno alebo nie.

Štatisticky sme vraj najúzkostlivejšia a najdepresívnejšia generácia v dejinách. Tlak na jednotlivca je priveľký, očakávania nereálne. Nečudo, že mnohí z nás trpia pocitmi úzkosti, vyhorenia a osamelosti. vždy a všade sme dosiahnuteľní – na sociálnych sieťach, na mobile, na e-mailoch, môžeme byť označení na Facebooku, /FB je majstrom v roztpyľovaní a vzbudzuje falošnú empatiu/, ľudia komentujú náš status, spájajú sa s nami kedykoľvek a kdekoľvek – keď spíme, keď sme na záchode… Existuje niekedy konečná? Cieľová čiara?
Jefferson hovorí o čase ako o niečom posvätnom. Svoj deň vníma ako pohár, ktorý je už teraz plný kameňov. Kamene predstavujú veci, ktorá sú pre neho dôležité. Ak sa má do pohára vmestiť aj váš kameň, jeden musí ísť von. Musíme kráčať takým tempom, aby nás bolo možné zastaviť. Aby sme dokázali zareagovať na okamihy, ktoré sa naskytnú.

Ako nemať zlý pocit z obmedzenosti času, prečo je dôležité ísť do ticha, svätiť dni odpočinku, dopriať si spánok a čo je skutočný cieľ života? Autor v tom má jasno:
„Žiť skormne. Milovať ľudí okolo seba. Vážiť si proces a prítomnosť. A po smrti sa ocitnúť tvárou v tvár Otcovi a počuť: Správne, dobrý a verný sluha, a nie: Dorá práca, môj zaneprázdnený a uponáhľaný sluha.

Kniha ma v mnohom povzbudila, inšpirovala a nakopla. Ak by som sem všetky lepky chcela prepísať, bolo by ich naozaj veľa, preto knihu radšej odporúčam prečítať si.

 

Andrea Ágg

Ďalšia podnetná kniha: https://andreaagg.sk/2021/02/16/tara-vestoverova-vzdelana-autobiografia/