Čo je v živote skutočne dôležité? To je podtitul už štvrtej v slovenčine vydanej Streleckeho knihy s názvom Veľká životná päťka. Po troch Kaviarňach /Kaviareň na konci sveta, Návrat do Kaviarne na konci sveta, Znovu v Kaviarni na konci sveta/ sa tentoraz autor zameral na biznis. Hoci ide o príbeh, pre mňa je to motivačná literatúra. A opäť zaujala!

Osobné naplnenie v práci – utópia?

Dobrý líder nepracuje s ľuďmi, ktorých práca len baví. Chce sa obklopiť ľuďmi, ktorí v práci nachádzajú osobné naplnenie. Práca musí byť totiž v súlade so zamestnancovým Zmyslom bytia (ZB) a s jeho Veľkou životnou päťkou (VŽP). Túto prevratnú ideu dlhoročnou praxou vynašiel húževnatý výkonný riaditeľ Thomas Darle (prešmyčka slova leader). Každý z jeho zamestnancov má preto na zadnej strane vizitky svoj individuálny ZB a VŽP – teda zoznam piatich vecí, ktoré chce dosiahnuť, či uvidieť skôr, než umrie.

Thomas na vrchole svojej kariéry zomiera na zákernú chorobu a svoje bohaté poznatky z oblasti vedenie firmy odovzdáva prostredníctvom televíznych vstupov verejnosti. Najviac si z nich odnáša jeho dlhoročný priateľ Joe, ktorý ho sprevádza nielen na prenosy, ale s ním trávi aj jeho posledné týždne života v súkromí jeho domu. Thomas prežil s manželkou život naplnený zážitkami, cestovaním do exotických krajín a pozitívnou energiou, ktorú rozdával všade naokolo. Hoci jeho myšlienky nie sú čitateľovi neznáme, vďaka Streleckeho talentu šikovne usporiadať slová do jednoduchých a stráviteľných „odkazov ľudstvu“ v čitateľovi vyvolávajú pocit, že práve číta niečo výnimočné a prevratné.

Ako by vyzeral záznam o tvojom živote?

28 900 dní. Takto je v knihe uvedená priemerná dĺžka ľudského života súčasného Američana. Z akéhosi zvláštneho dôvodu, takto vyčíslený život pripadá byť človeku oveľa kratší. Ako to súvisí s múzejným ránom? Túto otázku položil pri prvom náhodnom stretnutí na vlakovom nástupišti Thomas nechápavému Joeovi. Pri druhom stretnutí mu svoju zvláštnu otázku objasnil:
Čo ak by niekto zaznamenával každý deň našich životov? Ako sa cítime, s kým sa stretávame, ako trávime čas. A na sklonku nášho života by nám postavil múzeum. Zachytilo by náš život taký, aký bol. Ak by sme trávili 80% času v práci, ktorú nemáme radi, na záberoch by sme boli zachmúrení. 80% záberov by zobrazovalo, ako trávime čas v práci, ktorú neznášame a pozerali by sme si nešťastné chvíle nášho života. Možno chodíme radi do prírody, či radi trávime čas s deťmi, no ak by sme im venovali len 2% svojho času, možno len pár fotiek na konci chodby by dokumentovali tie 2%. Predstav si, že takýmto múzeom by si musel prechádzať po zvyšok svojho života. Ako by si sa cítil? Každý návštevník múzea by spoznal tvoje skutočné ja. Tvoj odkaz ľudstvu by vychádzal z toho, ako si žil, nie z toho, ako si si svoj život vysníval. Predstav si, že by si v posmrtnom živote pracoval ako sprievodca vo vlastnom múzeu, a to naveky. Práve preto tá otázka: „Vidíš to na dobrý múzejný deň?“

Streleckeho obľúbené témy o zmysle života

Streleckeho kniha dokáže povzbudiť, naštartovať, postrčiť – a to nielen lídrov. Podnecuje, aby sme nepracovali len pre peniaze, ale v práci nachádzali osobné naplnenie. Čitateľ sa môže pripraviť na poriadnu dávku pozitívnych a zaujímavých podnetov, ktorými je príbeh popretkávaný. Inšpiráciou srší aj najnovšia autorova knižka s názvom Znovu v Kaviarni na konci sveta. Dopĺňa tak už spomenuté dve knihy s tematikou hľadania zmyslu bytia. Tých, ktorí sa ešte nepresýtili Streleckeho „kaviarňami“, iste aj táto tretia, s podtitulom Náročné stretnutie so svojim vnútrom, poteší.

Moju recenziu uverejnenú na www.začítajsa.sk si môžete prečítať TU:

Andrea Ágg