Nedávnom som robila rozhovor s víťazkou Panta Rhei Awards s Danou Hlavatou. Hoci sme sa osobne nestretli, vymenili sme si zopár priateľských mailov a poštou sme si navzájom poslali svoje knihy. Ona – autorka 61 kníh mohla mať aj problém s výberom – u mňa to bolo jasné, poslala som jej moju druhú básnickú zbierku MUSELO TO PRÍSŤ. Ja som dostala od nej knihu Nevinné klamstvá s milým venovaním. Tak som sa do nej hneď pustila, lebo som dávno nečítala knihu tohto žánru. Dalo by sa povedať, že ide o ženský román s detektívnou zápletkou. Čítala sa ľahko a moje nechty sa krátili úmerne s prečítanými stranami a blížiacim sa záverom. Autorke som na margo knihy položila pár otázok. Odpovede ma prekvapili. Čože? Román napísala podľa skutočnej udalosti?!
Dôveruj, ale preveruj. Lebo zamilovaný, resp. naivný človek rýchlo sadne na lep! Ale odporúčam knihu si radšej prečítať a tu sú Dankine odpovede:

Ako si spomínate na čas, kedy ste písali túto knihu? Nachádzajú sa osoby v knihe aj niekde vo vašom živote?

V období, kedy som túto knižku písala, som ešte pracovala ako dramaturgička v RTVS. K jej napísaniu ma inšpirovala kolegyňa, ktorá všetko, čo je v nej, zažila na vlastnej koži a všetko mi aj do detailov vyrozprávala. Bola som jej príbehom otrasená. Odvtedy uplynulo viac rokov, no ani ja som nikdy nezabudla na človeka, ktorý je hlavnou postavou knihy a ktorého som stretla aj osobne. Nepáčil sa mi. Niečo mi na ňom vadilo. Jedna moja priateľka o mne tvrdí, že som psychologička – amatérka. Ale je fakt, že ak toľké roky píšete, už dokážete ľudí odhadnúť. Nie vždy sa to podarí, ale čo už. Človek niekedy nepozná ani sám seba. Našťastie, v skutočnosti sa všetko nakoniec neskončilo ako v knižke, no aj tak to bolo neskutočné. Chcela som vygradovať dej a dať dramatickú bodku za tým všetkým, čo by si ani spisovateľ nevymyslel. Ale príbeh bol napísaný podľa skutočnej udalosti. A to bola prisilná káva aj pre kávičkára.

Kniha napohľad svojou obálkou pôsobí ako maľba z pamätníčka. Rozhodujete o vizuále knihy, alebo konzultujete s ilustrátorom či grafikom, čo na obálke bude, aby kniha bola v súlade s vašou predstavou?

Na obálke knižky Nevinné klamstvá je moja olejomaľba. Ranunculusy. Milujem kvety a často ich maľujem. Rozhodli sme sa pre túto obálku spolu s vydavateľom, pretože ranunculus alebo ak chcete iskerník, má veľmi bohaté kvety, viacvrstvové lupene a také sú aj postavy v knižke – zložité a ukrývajúce mnohé tajomstvá. Keď kvet odkvitne, opadnú mu listy, zosušia sa, a tak to býva niekedy aj s láskou. Pri ostatných knižkách, pre dospelých ich vyšlo zatiaľ 35, sú obálky buď s mojimi maľbami alebo ich navrhuje vydavateľ a spolu sa na vizuále knihy dohodneme. Je to vec kompromisu.

Pri tvorbe Vašich 61 kníh ste teda využili aj svoj maliarsky talent. Vystavovali ste niekde svoje obrazy?

Maľovaniu sa venujem už päťdesiat rokov a za ten čas som vytvorila viac ako tristo obrazov. Mala som aj dve výstavy, v Slovenskom rozhlase a v Dome novinárov, tretia výstava mala byť vo Viedni, ale nejakí dobráci vykradli kamión a bolo po radosti. Stalo sa to pred rokmi, no ešte aj dnes sa čudujem, že ma to nerozčúlilo. Dokonca som si povedala, hm, to je aké ocenenie, že lopli nielen iných autorov rôznych výtvarných techník, ale aj moje obrazy. Asi sa im páčili. No, nech sa páči. Ilustrovala som niekoľko svojich poviedok, ale nedorástla som na to a radšej to prenechala tým, ktorí to vedia. Maľovanie však stále zostáva mojou vášňou, aj keď teraz maľujem obrazy skôr pre svoje vnúčatká.

Čím práve teraz žijete?

Teraz žijem tým, čím som žila aj pred piatimi rokmi a nič sa na tom nezmenilo, mojou vnučkou Emkou. Pred Vianocami to budú dva roky, čo sa Emke narodil braček Mirko a oboch by som zjedla od lásky. Vstávam s myšlienkou na nich a rovnako mi v mysli pred spaním beží film o tom, čo sme v ten deň prežili, ako sme sa hrali, čo sme tvorili, na čom sme sa smiali. Ale stihnem sa venovať aj svojej osemdesiatosemročnej mame a svojim synom. Nezanedbávam ani priateľov. Vždy si na nich nájdem čas. V tieto dni ešte väčšmi žijem radosťou z toho, že o pár dní sa žení môj syn a ja tak získam druhú dcéru, za čo som nesmierne vďačná. A popri tom stíham ešte písať. Mám rozpracovanú knižku pre dospelých, tentoraz na vážnu tému, aj keď prekladanú humorom a žijem očakávaním z pripravovanej knižky, ktorá už ide do tlače Rozprávočky Vianoc s Mirom Jarošom, kde je trinásť rozprávok, dvadsaťštyri veršíkov, štyri Mirove pesničky, nespočetné množstvo hádaniek a úloh pre deti, a to všetko funguje cez pero, pretože ide o hovoriace knižky z vydavateľstva Geniuso. Knižka je nádherne ilustrovaná Erikou Petríkovou Nagyovou a ja som si istá, že rozžiari detské očká. A o to ide každému spisovateľovi, ktorý tvorí pre našich najmenších.

Ďakujem pekne za rozhovor a milé odpovede!

Andrea Ágg