Español - Tenía que llegar

Descargó el golpe obligado.
Sin poder llegar a pactos,
compras sin fin,
día y noche sin descanso,
excursiones para esquiar
vivir para viajar
conciertos y otras cosas…
¿Y tú, hombre, dónde estás?
El hombre se pierde,
para pagarlo ahora.
Llega la prueba…
¡Ay!, ¡conseguir mascarillas!
¿Qué es lo que te motiva?
¿Un cementerio lleno de flores?
Tras las puertas tapiadas,
vivamos serenamente.
Las calles están desiertas.
Coge un libro del estante,
limpia toda tu casa.
dedica tiempo a tus amigos,
mira a los ojos de los otros.
El corazón late fuerte.
Remueve con la azada
la tierra de tu huerto.
Conserva el buen humor.
Haz tortitas a los niños.
Canta, guárdate del llanto.
Evita el desaliento.
Entra en tu habitación y cierra
intentando hablar con Dios.
Sábete criatura,
débil cual rocino viejo.
Carga tus pilas de oración.
Pasarán solo unos días
y lo veremos claro.
La tierra ya no resiste.
ningún eslogan nos asiste.
¿Encontraremos claves
creadas por la moda?
¡Derrotemos a este ogro!
¡HUMILDAD es la palabra clave!

Slovenský originál: Andrea Ágg
Versión española: P. Alberto Giralda Cid, M.Id.


Čeština - Muselo to přijít

Muselo to udeřit,
nešlo se dál hašteřit.
Nákupy bezedné,
v noci i během dne.
Lyžařské zájezdy,
život jen za jízdy.
Koncerty, eventy,
kdepak jsi v tom všem ty?
Člověk se ztrácí,
a teď to splácí.
Budou to zkoušky,
sehnat si roušky.
A co tě podnítí?
Hřbitov plný kvítí?
Zazděni dveřmi
vyžijem’, věř mi.
Prázdné jsou ulice,
vem’ knihu z police
Ukliď si celý dům,
věnuj čas přátelům.
Zahleď se do očí,
srdce ti poskočí.
Poryj si zahradu,
udržuj náladu.
Peč dětem koláče,
pěj, chraň se od pláče.
Vyhni se ponorce,
zavři se v komůrce.
S Bohem zkus rozhovor,
uznej, že’s pouhý tvor,
chabý jak staré herky,
modlitbou dobij baterky.
Potrvá to pár dní,
než se nám vyjasní.
Zem to už nesnesla,
stojíme bez hesla.
Najdeme kódy,
co vyšly z módy?
Porazme netvora,
heslo je POKORA.

Slovenský originál: Andrea Ágg
Český překlad: Pavel Křížek


Slovenčina - Muselo to prísť

Niečo už muselo prísť,
by sme sa prestali hrýzť.
Nákupy bezodné,
v noci a aj vo dne.
Lyžiarske zájazdy,
život len za jazdy.
Koncerty, eventy,
kde si v tom celom Ty?
Človek sa stráca,
teraz to spláca.
Bude to fuška,
zohnať si rúška.
A čo ťa podnieti?
Percento obetí?
Za múrmi dverí,
žime si v mieri.
Prázdne sú ulice,
ber knihu z police.
Uprac si celý dom,
debatuj s priateľom.
Zahľaď sa do očí,
srdce ti poskočí.
Porýľuj záhradu,
udržuj náladu.
Koláče deťom peč,
hudbou si srdce lieč.
Vyhni sa ponorke,
zatvor sa v komôrke.
Bohu sa prihovor,
priznaj, že si len tvor.
Úbohý, celkom slabý,
modlitbou baterky nabi.
Potrvá zopár dní,
kým sa nám vyjasní.
Zem to už nezniesla,
stojíme bez hesla.
Poznáme kódy,
čo vyšli z módy?
Porazme netvora,
heslo je POKORA.

/Andrea Ágg/


Pre Natálku

Pre Natálku

Natálka je čistá duša,
Pane pošli jej už muža.
Čo na seba nemyslí
a má čisté úmysly.
Na rukách ju nosiť bude,
srdce vytrhne si z hrude.
Pre ňu spraví ozaj všetko,
bude babkou a on dedkom.
Starnúť budú pekne spolu,
nechajme na Božiu vôľu:
Ako, kde a kto a kedy,
moja prosba k nebu letí:
Natálka je rúča žena,
tvojím znakom označená.
Tak jej zošli toho pána,
aby bola milovaná!
Aby mala zopár detí,
veď ona sťa slnko svieti!
Dlho vo vinici drela,
nechce naozaj tak veľa.
Zaslúži si priateľa,
pretože je baba skvelá!

/Andrea Ágg/


Spomienková

Spomienková

Spálila som všetky fotky,
teraz mi je ľúto,
že len moje myšlienky
vedia story túto.

Keďže človek od stvorenia,
spomienky rád krášli,
jedného dňa sme si k sebe
cestu opäť našli.

/Andrea Ágg/


Veronike

Mám jednu dobrú priateľku,
srdce má horúce, lásku veľkú.

Lásku k manželovi, ku svojim deťom,
nezatvorila ju ani pred zlým svetom.

Ľúbi bez rozdielu každého tvora,
poradí, povzbudí, vie byť opora.

Zo seba to najlepšie každému núka,
nemáva nálady ako vietor fúka.

Najviac sa cení, že nie je suchárka,
vie byť anjel milý, aj riadna beťárka.

Vystreliť si dokáže, humorom nešetrí,
keď dobrú spoločnosť ku sebe zavetrí.

Veronika, Aďa, Maťa,
také stretko sa vždy ráta.

Sme my podarená banda,
s ktorou je vždy dobrá sranda.

Netrepeme len blbiny,
tiahneme aj na hlbiny!

Všetky témy preberieme,
kým sa domov poberieme.

Každá do iného smeru,
rozlúčka je ťažká veru.

Veď také Veroniky ľahko nenájdete,
a tá moja, je najlepšia na svete!

Drahá Veronika, želám ti len šťastie,
ktoré vďaka tebe ešte viac narastie.

Prajem ti lásku, ktorú rozdáš svetu,
kým ťa raz vyhlásia za novú svätú.

Musím ti to povedať, prepáč, no nedá mi:
Tak ťa vidím ja, mojimi očami.

Lebo niet človeka, v ktorom nie je zloba,
závisť či nenávisť – teda okrem teba.

Si pre mňa zázrak, ktorý mám česť znať,
tak mi to odpusť, nehneváš sa snáď.

Že ti túto báseň píšem z hĺbky svojej duše,
posielam ti na diaľku virtuálne ruže.

Prajem ti všetko len najlepšie k sviatku,
ďakujem, že mám v tebe skvelú kamarátku!

/Andrea Ágg/


Poľná tráva II

Poľná tráva II

Výslnie - úpadok,
z pódií až na zadok.

Tak sa to v živote stáva,
vie to aj poľná tráva.

Je krásna a potom ktosi,
v slnečný deň ju skosí.

Na plné hrdlo krič z výšky striech:
TOTO JE PRÍRODNÝ KOLOBEH.

/Andrea Ágg/


Úryvok

Už nejaký čas nesledujem čas,

zastal kdesi u nás - na terase,

strácajú sa dni jeden za druhým

a ja sa na oplátku strácam v čase.

/Andrea Ágg/

Úryvok z pripravovanej zbierky

Už nejaký čas nesledujem čas,
zastal kdesi u nás - na terase,
strácajú sa dni jeden za druhým
a ja sa na oplátku strácam v čase.
/Andrea Ágg/
Úryvok z pripravovanej zbierky

Už nejaký čas nesledujem čas,
zastal kdesi u nás - na terase,
strácajú sa dni jeden za druhým
a ja sa na oplátku strácam v čase.

/Andrea Ágg/
Úryvok z pripravovanej zbierky

/


Nebuďme si bariérou

Bolo to tak strašne dávno! Spisovatelia Ľudovít Fuchs a Vojtech Kondrót boli pozvaní na večer poézie, ktorý organizoval náš literárny klub. Moje básne boli ako inak – o láske, zrade, mladosti...
Pozerám si cyklámenovú zbierku básní, ktorá na návrh týchto dvoch spisovateľov vyšla vo vydavateľstve ODKAZ. Mala som vtedy sladkých sedemnásť! Nazvala som ju po jednej z 9 básní – Bariéra.
Je naozaj útla, jednoduchá... A pritom reprezentuje VŠETKO! Odvahu, mladícku nepoddajnosť, neuchopiteľnosť, vieru v bláznivé sny, ktoré sa zaručene splnia. A prečo by sa vlastne nemali splniť aj dnes?
Zabudli sme snívať. Zabudli sme, že naše sny sú neprenosné a k ich dosnívaniu potrebujú NÁS. Bariérou sme si najčastejšie my. Som rada, že mi to názov zbierky pripomenul😊