Z môjho večera v obrazoch

Moji priatelia recitovali básne o našej smrteľnosti, no napriek napohľad pochmúrnej téme, myslím, že diváci neodchádzali domov s depokou:-)

Harfistka Zuzana Hozlárová a gitaristka Sisa Cindy Stehlová sa postarali o prekrásnu hudbu.
Bola aj súťaž. O kahanec:)
Skvelá atmosféra medzi knihami aj vďaka príjemnému prostrediu Artforumu a jeho majiteľovi Jurajovi Langovi.
Bez moderátorky a a mojej poetickej priateľky Jitky Rožňovej by to nebolo ono.
Zuzka a jej obrovská harfa, ktorej zvuk presne zapadol do kontextu básní večera.
Zo Senca ma prišiel podporiť aj najlepší profesor žurnalistiky na svete - Andrej Tušer. Potešil ma skvelou knihou, z ktorej sa veľa dozviete. Aj medzi riadkami. Vrelo odporúčam!
Aj Jarka Kováčová docestovala z Blavy.

Za plotom

Za plotom

Chcel by si mať, čo má známy,
krásny dom a veľké trámy.

Záhradu, v ktorej sa stratíš,
záhradníka, čo mu platíš.

Paholka, čo poštu nosí,
zišiel by sa taký ktosi.

Domácu, čo buchty pečie,
ženu, čo ti neutečie.

Deti ako z katalógu,
v nedeľu golf – žena jogu.

No ty nevidíš za ploty,
čo tí majú za trampoty.

Čo sa skrýva za dverami,
keď sú doma úplne sami.

Ty hľadíš len na suseda,
ktorý nevie, čo je bieda.

Keď sa vozí na tom skútri,
vieš, čo cíti v svojom vnútri?

Bazén, pec aj trávnik krásny,
neznamená, že je šťastný.

A čo šťastia vlastne je?
List, čo vietor odveje.

Radosť, ktorú vpili druhí,
keď rozdávaš bez zásluhy.

Šťastie je, čo sa ti vráti,
dobrý skutok sa nestratí.

Možno nie vo forme zlata,
niekde hore sa to ráta.

Nie je život bez starostí.
Šťastie, je žiť v prítomnosti.

A poviem to celkom jasne:
Za plotom je všetko krásne.

/Andrea Ágg/


Posledná vôľa môjho muža

Posledná vôľa môjho muža


Zabila by aj vola,
mužova posledná vôľa:

„Nenoste sviečky, umelé vence,
ktoré už ani smetisko nechce.

Keď je koniec, je koniec.
Nepotrebujem váš kahanec!

Bože môj odpusť, no nechcem ani kríž,
človek – si prach a v prach sa obrátiš.

Žena moja – na večné veky,
rozptýľ môj popol – u tej tichej rieky.

Na našom mieste, kde sa krúti voda,
a kde lístie padá, bobor stromy hlodá.

Tam, kde aj rybky pokojný svet našli,
vysyp ma tam a na reči kašli.

Budem si plávať pekne na Dunaji,
Ty ostaň na Zemi, počkám ťa v raji.“

Neviem, kde berie toľkú istotu,
že pôjde prvý a mňa nechá tu.

Poznáte ten vtip?

Keď umrie jeden z nás,
JA sa odsťahujem do Las Vegas.                                  

/Andrea Ágg/


Po rokoch

Po rokoch

Ostávam v tichu príjemného dažďa,
mám to, čo by chcela mať každá.

A keď sa ti zdá na mne čosi staré,
pre lepší zrak, zlož si okuliare.

/Andrea Ágg/


Sebe(a iným zrelým ženám:-)

Sebe k narodeninám

Nehanbím sa za svoj vek,
keď pleť trochu vädne,
kvôli kruhom pod očami,
necítim sa biedne!

Na čelo sa podpísal čas,
vo vráskach sú storky,
prečo by mal čas zrelosti,
niesť prívlastok – horký?

Sladký! Tak ho nazvem,
lebo si vážim čas,
ktorý dnu dozrieva,
kreše to dobré z nás.

Milujem život,
pre plnosť chuti,
ako dobré víno,
zrelé – lepšie chutí.

Pripíjam na svoj vek,
na všetky ženy,
ktoré sa neboja,
vyzrieť do premeny.

/Andrea Ágg/

Happy birthday to me:))) 41

Kristínke k 18tke!

Krstnej dcére k 18tke!

Krístínka naša milená,
už nie si dieťa – si žena.

Chcem ti povedať pár vzácnych viet,
poďme sa v čase vrátiť trochu späť.

2. marca bol ten veľký deň,
splnil sa tvojim rodičom sen.

Priniesli si domov batôžtek nevinný,
s tebou prišla radosť do celej rodiny.

Každý sa usmieval vidiac tvoju tvár,
vzdali sme ťa pokrstiť – k Bohu na oltár.

Nebolo šťastnejšej krstnej mamičky,
keď bozkávala tvoje drobné nožičky.

Babky vypekali sladučké koláče,
išla si z jednej do druhej náruče.

Či mrzlo, či snežilo, kočíkal ťa dedko
a aj ten druhý, dal by ti všetko.

O 4 roky sestričku ti dali,
aby ste sa spolu hrali a smiali.

A roky plynuli, prišla škôlka, škola,
vždy si poslúchala a skromná si bola.

Vyrástla si nám na ozajstnú krásku,
želáme ti šťastie a úprimnú lásku!

Nech si stále usmiata, veselá a zdravá,
nech ťa Pán Boh každý deň hojne požehnáva!

Nech máš vôkol seba iba dobrých ľudí,
a život maj pestrý, taký čo nenudí.

Na tvoje zdravie pripíjame všetci,
nech sa ti stanú tie najlepšie veci.

/Andrea Ágg/


Strýcovi Milanovi k 60tke!

Milanovi k 60 tke!


60 – aký je to vek?

Chceš sa ešte baviť, či dať si od bolesti liek?

Kto radosť a lásku celý život sial,

nebojí sa pozrieť spätne, čo zažil doposiaľ.

Mladý chlapec – duša čistá,

bol si veľký futbalista.

Do cesty ti prišla blonďavá kráska,

stala sa z nej tvoja životná láska.

Čoskoro veľká svadba bola,

stretli sme sa tam – u jedného stola.

Mala som asi 5 no presne si pamätám,

Že dvojčatá Soňa a Silvia zamatové šaty mali tam.

A potom si postavil dom, zasadil strom a prišli detičky,

Kristínka milená, aj Miško maličký.

A zrazu už boli v prvej, druhej, tretej triede,

život plynul v krásnom harmonickom slede.

V cementárke si pilne celý čas pracoval,

pri svojich rodičoch do konca života si stál.

Život nosí skúšky, boje,

skúsenosti sú len tvoje.

Boli aj smutné, aj veselé chvíle,

aj ja mám na teba spomienky milé.

Vraj ako dieťa som sa ťa bála,

netuším prečo, bola som malá.

No starkin pokrik: Harine, Ferine, Milane!

To mi už v mysli navždy ostane.

Chodili sme na hríby, do lesa, na túru,

vždy si mal úsmev, veselú náturu.

Na krídlach ťa nesie aj viera tvoja,

dnes tu všetci s radosťou pri tebe stoja.

Život je štedrý, nebude skúpy,

máš tu dnes rodinu, ktorá ťa ľúbi.

Všetci ti želáme zdravia, šťastia veľa,

a nech je tu poriadna zábava skvelá!

Pripime si všetci na nášho Milana,

tancujme a bavme sa až do bieleho rána!

Živioooo, živioooo, živiooo, živioooooo!!!!

/Andrea Ágg/


Kataríne

Kataríne

Smútok ju hodil do bludného kruhu,
pre závoj sĺz  nevidela dúhu.
Pre trhliny v srdci, nechcela dni nové,
radšej zotrvávať  v známom pomykove.

Osud vie byť naozaj bezočivo krutý,
len čas rozjasní aj najtemnejšie kúty.
Zotrela si poslednú slzičku z očí,
zistila, že svet sa aj tak ďalej točí.

/Andrea Ágg/


Funeral

Funeral

Včera tu bola
a dnes jej už niet.
Bez rozlúčky, bez fanfár
opustila svet.
Cigáni, čo na jej svadbe rezké piesne hrali,
dnes jej hrajú na pohrebe – a plačú jak malí.
Celý sprievod smútok dusí,
nestíham si stierať slzy.
A tak tečú až na nohy,
v horúci deň augustový.
Hoci slnko krásne svieti,
plačú muži, ženy, deti.
Bolesť tlačí na doraz,
do ticha prerečie kňaz.
Z úst mu idú rázne vety,
v jeho slovách pokoj svätý:

„Hoci s nami tu už nie je,
Boh vie, prečo sa čo deje.
Neotvorí nikdy oči,
svet sa ďalej aj tak točí.
V čom je teda žitia sila?
Skúsme, ako ona žila.
Neúnavne pracovala,
svoje dielo dokonala.
Rozdávala všade šťastie,
rozdávaním šťastie rastie.
Odovzdajte ďalej plameň!
Iďte v mene Božom.
Amen.“

/Andrea Ágg/