Veštica

Veštica

Núti ma ukázať jej moju dlaň,
prezradí, čo v nej ukrývam.
No veštenie sa Bohu prieči,
a tak nedám na jej reči,
utekám!

Beží za mnou ako strela,
vraj vie o živote veľa.
Za drobné mi porozpráva,
kedy príde láska pravá,
čoho sa mám vystríhať,
čo pred prahom rozsypať.

Vedľa nej si cestu razím,
deň si predsa nepokazím.

Cigánka je zrazu krutá,
„Pani, vy ste urieknutá!
Ale ja vás odkľajem,
dajte mi len dvacku sem!“

Ukazuje svoje vrecko,
čo si myslí, že som decko?
Naletím?

No tak ale to už stačí!
hodím na ňu pohľad dračí.
Odkiaľ tieto pramene?
Šľahám na ňu plamene.

Prázdnu dlaň má natrčenú,
nekúpi si v krčme menu.
Čo jej iné ostáva,
kľaje, prská, nadáva.
Drzá je a ešte žobre,
z očí nejde jej nič dobré.

Aj tak z diaľky zakričím,
„Všetko dobré vám žičím!“

/Andrea Ágg/


Odvaha

Odvaha

Nechcem byť iba konár suchý,
na ktorý sadnú z nudy muchy.

Na strom poznania dorásť túžim,
rozdávať, čo si nezaslúžim.

Neexistuje na stromy záruka,
môže prísť vietor - mocne zafúka

a zničí celú snahu,
pripíjam na odvahu!

/Andrea Ágg/


Veľkopiatková

Veľkopiatková

Už dozrievam na tvoj kríž,
ty to ešte nevidíš?

Nerepcem, keď ťarchu mám,
keď sa často zapieram.

Pôst si dávam od jedla,
rozdám ľuďom od vedľa.

Nehreším a nenadávam,
neberiem a radšej dávam.

Nekupujem z rozkoše,
nenapĺňam už koše.

Schudla som aj dáke kilo,
k rodine sa správam milo.

Hlas zvýšim len zriedkavo,
nemám problém s odvahou.

Tak veľmi som pokročila,
že by som sa aj v hruď bila!

Tak sa pozri, Pane blíž,
dosiahnem už na tvoj kríž?

Trikrát kohút hneď zaspieva,
zahľadí sa Ježiš z dreva.

„Dcéra moja – plameň horí,
slabý je však bez pokory.“

Smutne hľadím za Ježišom,
Chváliť sa smiem - IBA KRÍŽOM.

/Andrea Ágg/


40

40

Hovorím si - reku,

si už v strednom veku.

Zhruba toľko, čo si žila ešte budeš žiť,

už aj rozum by sa mohol dostaviť...

A tak som schytila telefónny zoznam,

a na siete som vyvesila oznam:

Priatelia moji milí, 

žiadam vás, aby ste sa dostavili.

Nenechajme to na náhodu,

oslávme život, kým sme TU!

Mať 40 rokov - to je dar,

nie je to zima, no už ani jar.

Je to krásne leto, i keď indiánske,

stále praje priateľstvu, novým výzvam, láske.

Ešte môžeš prebádať nepoznané štáty,

zažiť dobrodružstvá, aj keď - čas sa kráti.

A kráti sa každému, čas je spravodlivý,

neumieraj zaživa, ži, pokiaľ si živý!

/Andrea Ágg/


Odraz

Odraz

Na hladine rieky dve tváre sa blysli,
jedna bola moja, druhá tvoja – myslím.
Voda ako duša, tajomstvá skrýva,
duša ako voda – ostáva živá.

Odrežem lano, čo spoločné máme,
po prúde rieky púšťam ťa z dlane.
Nechávam sa unášať voľbou mojej loďky,
za príbehom ostali len tri slané bodky...

/Andrea Ágg/


Muselo to prísť

Niečo už muselo prísť,
aby sme sa prestali hrýzť.
Nákupy bezodné,
v noci a aj vo dne.
Lyžiarske zájazdy,
život len za jazdy.
Koncerty, eventy,
kde si v tom celom Ty?
Človek sa stráca,
teraz to spláca.
Bude to fuška,
zohnať si rúška.
A čo ťa podnieti?
Percento obetí?
Za múrmi dverí,
žime si v mieri.
Prázdne sú ulice,
ber knihu z police.
Uprac si celý dom,
debatuj s priateľom.
Zahľaď sa do očí,
srdce ti poskočí.
Porýľuj záhradu,
udržuj náladu.
Koláče deťom peč,
hudbou si srdce lieč.
Vyhni sa ponorke,
zatvor sa v komôrke.
Bohu sa prihovor,
priznaj, že si len tvor.
Úbohý, celkom slabý,
modlitbou baterky nabi.
Potrvá zopár dní,
kým sa nám vyjasní.
Zem to už nezniesla,
stojíme bez hesla.
Poznáme kódy,
čo vyšli z módy?
Porazme netvora,
heslo je POKORA.

/Andrea Ágg/


Zrkadlá

Zrkadlá

Uväznení sami,
medzi zrkadlami.
Vyhradené miesto,
nekonečný priestor.
Na dobro, či na hádky.
Chceš zlato, či odpadky?
Môžeš mať nároky,
výber je široký.
Na všetko je čas,
len to nepokaz!
A zrkadlá sa zračia,
keď ty – aj ony sa mračia.
Keď sa usmeješ,
usmejú sa tiež.
Kritika odpadla.
Deti sú zrkadlá.
Povedia ti presne:
„Tie šaty máš tesné.“
Neľúbia, keď kričíš,
ich detský svet ničíš.
A ty – čo TY ľúbiš?
Keď ich – seba súdiš.
Uzavretí sami,
medzi zrkadlami.
Už niet úniku,
k pýche zániku.                      

 /Andrea Ágg/


Dieťa

Dieťa

Nesie si v sebe naše gény,

po tebe uši - po mne vnemy.

Je naše.

Z teba a zo mňa

- to najlepšie z nás.

Len na krátky čas

nám bolo pridelené.

Nevlastníme ho

nespútavame.

Je darom od Boha,

vstupenka do neba – vratná záloha.


Usmej sa - môžeš zachrániť život!

Si chodiacou šancou!

Zaujal ma článok v prílohe anglického denníka. Písalo sa v ňom o ľuďoch, ktorí sa pokúsili (v 98% úspešne) spáchať samovraždu skočením zo známeho mostu Golden Gate Bridge v San Franciscu. Hlavná časť článku bola spoveďou muža, ktorý tento pád prežil bez vážnejších zranení. Rozprával o tom, že ako padal, myslel na manželku a malú dcérku a na to, že je hlúposť, to čo robí, ale už nebolo návratu...  Priznal sa, ako tento zážitok a zázrak, že ostal medzi živými, zmenili jeho život. Mňa však zaujal príbeh muža, ktorý pád neprežil. Ale mohol...

V jeho denníku sa našla odpoveď. Rozhodol sa skoncovať so životom skočením z mosta, no ako napísal, neurobí to, ak sa na neho cestou usmeje čo i len jedna jediná osoba.
Vylovili ho mŕtveho.

V ten deň som sa snažila usmiať na každého idúceho oproti, kto sa mi zdal byť smutný. Pripadala som si ako chodiaca šanca pre tých, ktorí by to snáď chceli zabaliť.

Po mnohých tragických pádoch umiestnili na Golden Gate Bridge tabuľu s nápisom DON’ T GIVE UP (Nevzdávaj sa!) Človek, ktorý sa už rozhodol, si možno všimne aj krízové volanie s výzvou: THERE IS HOPE, MAKE THE CALL (Je tu nádej, zavolaj).

Aj ty si chodiaca šanca! Možno nezachrániš svet, ale minimálne môžeš byť šancou pre ľudí v tvojom okolí. Ak v tebe nájdu povzbudenie, nádej, alebo len úsmev, určite to neurobia.

/Andrea Ágg/


Čiary

Čiary

Čiary na duši,

počmárané čelo,

čiary na dlani,

prebrázdené telo.

Čiara medzi snami,

čiara pred nebom,

čiara medzi nami,

čiara za hnevom.

                         /Andrea Ágg/